Labour & Employment

Slovakia: Managers are Creative Too – The New Copyright Act

The new regulation of copyright work created by employees provides a flexible system more suitable for new tech industries and start-ups in Slovakia.

The New Copyright Act in Slovakia

In today’s economy, the value of intellectual property created by employees is increasing, mainly due to the rising importance of new tech, start-ups and creative industries, such as TV and media. In these fields, it is natural for employers and owners to use such intellectual property to further develop their business and therefore to try to protect it as much as possible.

The former regulation of copyright works created by employees in place in Slovakia had its limits and did not reflect rapid economic development and emerging industries. As of 2016, the new Act No. 185/2015 Coll., on Copyright, as amended (the “New Act“) provides for more flexible protection of employee works and options when exercising rights arising from such works.

Extended scope of protection

The biggest change under the New Act is to the scope of employee works. Under the former legislation, the regulation applicable to employee works only covered works created by an employee in the course of performing his or her duties within an employment or civil service relationship.

Under the New Act, the specific regulation also applies to:

  • employees who are only temporarily assigned to a so-called “user employer”;
  • members of the managing, controlling or supervisory bodies and statutory representatives (such as managing directors) of legal entities in connection with the performance of their duties associated with this office.

The extension of the scope of employee works to works created by managers is a novelty in Slovak law. Since managers usually perform work on the basis of contracts of employment, they were already covered by the former legislation. However, quite a few managers work under other types of contracts, eg cooperation agreements, or (mainly in the case of statutory representatives) even without a specific contract. Thus, compared to the former regulation that covered only works created by employees, the New Act will potentially cover more intellectual property.

Nevertheless, some problems in the application of the new regulation can already be foreseen. As the New Act does not precisely define which bodies should be deemed man-aging, controlling or supervisory bodies, there is room for potential future disputes. For instance, a manager (not working under a contract of employment) could claim that his position in a specific body (eg the R&D committee of a company) cannot be considered as a position in a managing, controlling or supervisory body.

A similar situation might arise with respect to a managing director performing his or her function without a written agreement, which is common in Slovakia. As Slovak commercial law stipulates the duties of managing directors only in general terms, it could be easily disputed whether certain work created by a managing director was in fact created in connection with his or her duties.

More flexible assignment of employee works and specific licence

The former regulation led to practical problems in the assignment of economic rights arising from employee works from the employer to a third party, mainly as a result of the employer’s obligation to obtain the employee’s consent to such assignment.

Under the New Act, an employer-oriented solution has been introduced. Now the employer may assign intellectual property rights from employee works to a third party without the author’s consent, unless agreed otherwise. Therefore, no consent of the author (employee or manager) is required unless specifically agreed.

On other hand, an employee who has authored a work now has the right to request from his or her employer a licence to use it under standard conditions if the employer exercises economic rights from the work poorly or does not exercise them at all. The employer, however, is entitled to refuse to grant such a licence if doing so would be contrary to its legitimate interests or if another serious reason exists.

Potential impact

The main practical impact of the new regulation of employee works is its extension to managers. This is important mainly in companies where managers can potentially create a copyright work, such as start-ups, where the managing directors themselves usually create the company’s product. In order to avoid future disputes, the potential aspects of employee works should be covered in every agreement concluded with a manager.

The New Act introduces a very employer-oriented solution. Now the employer may assign intellectual property rights from employee works to a third party without the author’s consent.

Manažéri sú taktiež kreatívni – nový autorský zákon

Nová úprava autorského diela vytvoreného zamestnancami poskytuje flexibilnejší systém, ktorý je vhodnejší pre new tech odvetvia a start-upy na Slovensku.

Nový autorský zákon na Slovensku

V súčasnej ekonomike sa zvyšuje hodnota duševného vlastníctva vytvoreného zamestnancami najmä vďaka narastajúcemu významu new tech odvetví, start-upov a kreatívneho priemyslu, ako napríklad televízie a médií. V týchto odvetviach je pre zamestnávateľov a majiteľov prirodzené využívať vytvorené duševné vlastníctvo na ďalší rozvoj ich podnikateľskej činnosti a preto je prirodzená aj ich snaha o jeho ochranu v najširšom možnom rozsahu.

Predchádzajúca na Slovensku platná právna úprava autorských diel vytvorených zamestnancami mala svoje limity a nereflektovala prudký ekonomický vývoj a novovznikajúce odvetvia. Nový zákon č. 185/2015 Z.z., Autorský zákon v znení neskorších predpisov (”Nový zákon„) platný od roku 2016 poskytuje flexibilnejšiu ochranu zamestnaneckých diel a taktiež rozširuje možnosti pri výkone práv súvisiacich s týmito dielami.

Rozšírený rozsah ochrany

Najväčšou zmenou prinášanou Novým zákonom je rozšírenie rozsahu zamestnaneckého diela. V zmysle predchádzajúceho zákona sa právna úprava zamestnaneckého diela vzťahovala výlučne na diela vytvorené zamestnancom pri plnení svojich povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa Nového zákona sa takáto právna úprava vzťahuje aj na:

  • zamestnancov, ktorí sú len dočasne pridelení k tzv. „užívateľskému zamestnávateľovi”;
  • členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov a na štatutárne orgány (napr. konatelia ) právnických osôb v súvislosti s plnením ich povinností vyplývajúcich z ich postavenia.

Rozšírenie rozsahu zamestnaneckých diel aj na diela vytvorené manažérmi je v slovenskom práve novinkou. Keďže však manažéri zvyčajne vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy, na nimi vytvorené diela sa vzťahovala aj predchádzajúca právna úprava. Avšak stále vysoký počet manažérov vykonáva prácu na základe iných typov zmlúv, napr. na základe zmluvy o spolupráci alebo (najmä v prípade štatutárnych orgánov) dokonca aj bez písomnej zmluvy o výkone funkcie. Preto v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá pokrývala len diela vytvorené zamestnancami, Nový zákon potenciálne poskytne ochranu väčšiemu množstvu duševného vlastníctva.

Avšak už teraz je možné predvídať niektoré problémy v aplikačnej praxi. Nakoľko Nový zákon presne nedefinuje, ktoré orgány majú byť považované za riadiace, kontrolné alebo dozorné, je tu priestor pre potenciálne budúce spory. Napríklad, manažér (nevykonávajúci prácu na základe pracovnej zmluvy) by mohol namietať, že jeho pozíciu v špeciálnom orgáne (napr. vo výbore spoločnosti pre výskum a vývoj) nemožno považovať za pozíciu v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne.

Podobná situácia by mohla nastať aj v súvislosti s konateľom vykonávajúcim svoju funkciu bez písomnej zmluvy, čo je na Slovensku bežnou praxou. Nakoľko slovenské obchodné právo stanovuje povinnosti konateľov len všeobecne, mohol by ľahko vzniknúť spor o tom, či určité dielo vytvorené konateľom bolo vytvorené v súvislosti s plnením jeho povinností alebo nie.

Flexibilnejšie postúpenie zamestnaneckých diel a špeciálna licencia

Predchádzajúca právna úprava často viedla aj k praktickým problémom pri postúpení majetkových práv zo zamestnaneckých diel zo zamestnávateľa na tretiu osobu, a to predovšetkým v dôsledku povinnosti zamestnávateľa získať súhlas zamestnanca (autora) s takýmto prevodom.

Nový zákon prináša v súvislosti s týmto problémom veľmi zamestnávateľsky orientované riešenie. Po novom tak môže zamestnávateľ previesť práva duševného vlastníctva zo zamestnaneckého diela na tretiu osobu aj bez súhlasu autora, pokiaľ nebolo so zamestnancom dohodnuté inak. Tým pádom sa súhlas autora (zamestnanca alebo manažéra) nevyžaduje pokiaľ to nebolo výslovne dohodnuté.

Nový zákon prináša však práva aj zamestnancom. Zamestnanec, ktorý dielo vytvoril má podľa Nového zákona právo požadovať od svojho zamestnávateľa udelenie licencie na použitie zamestnaneckého diela a to za obvyklých podmienok, avšak len za predpokladu, že zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva vyplývajúce z diela dostatočne alebo vôbec. Zamestnávateľ je však oprávnený odmietnuť udelenie takejto licencie, ak by jej udelenie bolo v rozpore s jeho oprávnenými záujmami alebo ak existuje iný závažný dôvod.

Potenciálny dopad na prax

Hlavným praktickým dopadom novej právnej úpravy zamestnaneckých diel je jej rozšírenie aj na manažérov. Toto je významné najmä pre spoločnosti, v ktorých môžu manažéri potenciálne vytvoriť autorské dielo, ako napríklad pri start-upoch, kde konatelia často sami vytvárajú produkty spoločnosti. Pre zabránenie budúcim sporom, by však mali byť potenciálne aspekty zamestnaneckých diel obsiahnuté v každej zmluve uzatváranej s manažérom.

Nový zákon prináša veľmi zamestnávateľsky orientované riešenie. Po novom tak môže zamestnávateľ previesť práva duševného vlastníctva zo zamestnanca zamestnaneckého diela na tretiu osobu aj bez súhlasu autora.